streda 24. januára 2018

Žena z vlčej jamy

V troch rokoch ma moja stará mama, žena, ktorú sme po jej smrti začali volať La Loba (a po prečítaní knihy Ženy, ktoré behali s vlkmi), poslala do psej búdy k šteňatám polozdivočelej lajky. Bola som najmenšia a jediná, komu Bajsa, ich matka, verila - bola som totiž tiež mláďa. Stará mama ma poslala k šteňatám polovlčej matky, ktorá si neskôr pre svoje umieranie vybrala les a nikdy neprijala ľudskú svorku.
Ďalšia zo silných vlčíc si ma našla v knihe Sivá vlčica, mojej dodnes najobľúbenejšej. Je to fotoknižka o vĺčati, ktoré prišlo v búrke o rodinu a hoci vyrastalo samo, pud pridať sa k svorke ju nikto naučiť nemusel.
Vlci sa mi potom dlho vyhýbali, alebo som sa možno vyhýbala ja im. Bola som vychovávaná vo svete, kde sa pilo čerstvo nadojené kozie mlieko a kde padnúť v zime do ľadovej rieky nebol dôvod vrátiť sa do chalupy, ale ísť ďalej a nájsť dosť dreva na zakúrenie. Napriek tomu som vyrástla do mestského človeka, ktorý už si vlastné korene dávkuje len nepatrne, aby nenarušili jeho komfort. Hoci ma vlkovité psy sprevádzali po nekonečných stúpaniach a klesaniach himalájskymi cestičkami, hoci mi predali svoje nohy a oči v hlbokých jóga nidrách a najmä - hoci som na ne intenzívne myslela, nevedela som od vlkov vyčítať odpovede na otázky, na ktoré ľuďom s vlčou dušou môžu odpovedať iba oni. A to som už mala pyžamo a zubnú kefku nasťahovanú vo Vlčej jame.
Ono človek si ľahko za vlčiu pomoc označí všetko, čo mu pomôže prekonať ego v banalitách, na ktorých o pár rokov nebude záležať. Vlk vtedy možno príde a napomenie človeka ako neskúsené mláďa. Aby ale prekonal niečo, čo možno životne ovplyvní jeho a jeho svorku, musí prijať vlka s podstatne väčšou a dospelou pokorou. V životnom sklamaní a zúfalstve, ktoré bez učiteľa nevie prekonať. Taký je vlk - neponúka, ale dáva.
Zistenie, že mám silnú svorku, prišlo v pravej chvíli. Zbytočne by som túto vedomosť mala, keď by na nej nezávisel prakticky život mňa a toho či tej, za ktorú už niekoľko mesiacov dýcham, jem a pijem. A na otca ktorej síce nezavíjam, ale odovzdane a s najväčšou vierou a láskou odriekavam - Om Namah Shivaya, Om Namah Shivaya - Shivaya Namah Om, Shivaya Namah Om. Hari Om Namah Shivaya.
Je to vedomie o prítomnosti svorky, ktoré človeku dodá silu za jej členov hoci aj dýchať - vedomie, že niekto iný sa raz ochotne nadýchne za mňa.
S láskou všetkým, najmä však tomu, kto niektoré z týchto slov potreboval prečítať.
Lubka

utorok 27. januára 2015

Metamorfózy / Joga

Tento mesiac som sa rozhodla venovať metamorfózam, ktoré od nového roka prišli akosi prirodzene. Metamorfózu nechápem ako prostú zmenu – z etymológie slova, podobne ako transformácia (trans- , meta- : nad, po; morphe: forma), je prekročením seba v rámci seba. Inšpirovaná napríklad Emmanuelom Lévinasom mám tendenciu vnímať ju ako transcendentný pohyb, čo v duchu mojich úvah znamená, že je akýmsi prechodom na vyšší stupeň, pričom sa drží formy toho, kým sme. Pre Lévinasa bol transcendentný pohyb kľúčovým aspektom slobody. V indických filozofiách je zase joga cestou k dosiahnutiu slobody a hoci ju ešte vždy chápem príliš európsky, je možno tou najdôležitejšou metamorfózou, o ktorú sa usilujem.


Jedným z najzásadnejších okamihov v mojom živote bola zmena optiky, vďaka ktorej som sa prestala chciet zlepšovať a zamerala som sa na uzavretie mieru sama so sebou. Nemusí to znamenať stagnáciu, práve naopak – verím, že pomeriť sa so sebou samým je prvým krokom k tomu, aby akékoľvek napredovanie bolo vôbec možné. Posúvanie hraníc a prekonávanie seba je možno niečím, po čom každý vnútorne baží, ale akonáhle sa zo života stane naháňačka, z vášho lepšieho ja je razom štvaná zver. 

Keď som začínala s jogou, motivovala ma predovšetkým fyzická zmena. To, že som mala povrchné očakávania, sa mi javí ako prirodzené a rozhodne sa za to na seba nehnevám. Preto je zvláštne, že ma vôbec nesklamalo, keď sa viditeľná zmena nedostavila (alebo som si ju nevšimla). Zmenilo sa všetko, len nie to, čo som očakávala. Sebavedomie, úcta ku koži, v ktorej žijem, rešpekt voči limitom, dialóg s telom. Schopnosť vychutnávať samotu ako intímnu chvíľu s bytosťou, od ktorej už niet bližšej.




Vďaka joge som si uvedomila, aký som masochista. A aj to, aké ťažké je masochizmus zvládať. Naučiť sa počúvať telo je náročné - čítala som, že asany, ktoré robíme s najmenšou chuťou, naše telo potrebuje najviac. Myslím, že mi dáte za pravdu ak poviem, že nájsť vnútorný kompas nášho tela je oveľa ľahšie, než nájsť kompas pre dušu. Pritom sa v nej strácame oveľa viac. Skúste zavrieť oči a vypnúť myseľ – ide to? Mám pocit, ako by sa každým šklbnutím viečka zväčšovala vzdialenosť medzi mojimi myšlienkami a mnou. Akoby sa zväčšoval nepomer lásky, ktorú odovzdávam svetu v neprospech lásky voči mne samej. Tenká čiara medzi tým, čo musím a tým, čo si myslím, že musím. Keď zavriem oči, často vidím len tmu. Ale cesta k svetlu je procesom, ktorý musíme – neostáva nám totiž nič iné – absolvovať a hľadať v ňom potešenie. V opačnom prípade sa zacyklíme vo všetkom, čo len môže byť pre človeka skľučujúce.

Nemyslím si, že moja skúsenosť je radikálnou zmenou života. Je iba modifikovaným videním sveta, ktoré môže a nemusí mať dlhodobé trvanie. Prvýkrát v živote som však našla v množine svojich potrieb niečo, čo tam predtým nebolo a čo za krátky čas získalo naliehavý, až bytostný význam. Je to iná radosť. A dúfam, že ju v živote zažije každý – či už vďaka joge, knihám, vareniu, ľuďom, čomukoľvek, čo vás vráti k sebe samému. Whatever works.










Rozhodla som sa, že k článku ešte pridám odpovede na otázky, ktoré mi najčastejšie píšete na Instagrame. Jogu cvičím od novembra 2014. Cvičím ashtanga, vinyasa a hatha jogu. V Prahe chodím na hodiny hatha jogy do Yogame, v Handlovej na súkromné hodiny ashtanga jogy. Inak cvičím každý deň sama alebo podľa videí na youtube (Yoga with Adriene, Fightmaster yoga a Yoga with Tim Senesi). Zaujíma vás ešte niečo konkrétne? Určite mi napíšte komentár!

nedeľa 5. októbra 2014

THEA

Pokiaľ radi vyrábate, ste kreatívni, alebo vás iba baví pekný život a pekné veci v ňom, mali by ste poznať Minty Finty. Pokiaľ máte radi dobrých ľudí, mali by ste poznať dievčatá, ktoré za týmto blogom stoja. Jedna z nich, Thea Kučerová, je hrdinkou dnešného fotopríbehu o Barbarelle, Margot Tenenbaum a June Carter. Keď práve nespieva, nehádže neprítomné pohľady či nezachraňuje svet, píše reklamné texty alebo čaruje v kuchyni. Alebo rozpráva. Napríklad o móde, blogovaní a množstve iných vecí.



Minty Finty je o móde, diy a životnom štýle ako takom. Považuješ za reálne, že sa v budúcnosti ľudia naučia byť pri obliekaní “sebestačnejší” a dokázažu recyklovať, vyrábať a prerábať?

Já si myslím, že éra fast fashion začíná pomalu, pomalinku ustupovat. Možná nikdy nezmizí úplně, ale to podle mě ani není potřeba. Jsem optimistka a myslím si, že spousta lidí už si uvědomuje, že věci šité rychlou jehlou se nevyplatí kupovat ve velkém. Módní řetězce na nás hrnou nové trendy už ne každou sezónu, ale každý měsíc. Nejsem zastánkyně radikálních názorů, sama si ráda koupím nějaký momentálně "horký" kousek prostě jen tak z marnivosti, ale snažím se na nich nezakládat svůj šatník. Mám ráda nakupování v sekáčích, protože si vždycky říkám, že když už to oblečení zažilo nějaký jiný život předtím, musí být přece kvalitní. Kolikrát najdete na ramínku dokonalou látku, střih nebo kus oblečení, který v řetězcích jen tak neseženete.

Inspiruje mě také to, že si moje máma byla vždycky schopná spíchnout doma na stroji cokoli se jí zamanulo. Moje prababička Jája jí dokonce ušila troje nádherné šaty na plesy, se kterými jsem si jako malá hrála na princeznu. Tehdy se nedalo čekat na to, až se vysněné šaty objeví na figuríně ve výloze. I dnes, přestože se dá koupit kde co, je někdy problém sehnat střih, látku a velikost v jednom modelu přesně tak, jak si to představujete. Šicí stroj by měl být podle mě základ každé domácnosti, stejně jako pračka nebo sporák. A navíc si vždy vzpomenu na slova mojí oblíbené profesorky z univerzity: "Vždycky je dobrý umět se uživit rukama." Kdyby něco :)

Akú úlohu v tvojom živote zastáva móda?
Přiznávám, že zásadní, i když v případě, že jedu někam na chatu, jsem schopná chodit tři dny v jednom triku, džínách a staré bundě. Móda je zábava. Je to každodenní kreativní rozcvička, když vymýšlíte kombinace. Je to způsob sebevyjádření. Styl oblékání toho o člověku může prozradit spoustu. Móda je tu pro všechny, bez ohledu na věk, počet mincí v peněžence nebo tělesné dispozice. Je to naše vlastní třešinka na dortu.

Považuješ sa za materialistu?
Ano i ne. Mám ráda věci a jsem ráda, když mi patří. Ale na světě existují důležitější věci než dokonalé inkoustové pero nebo snová sukně. Jsem praktická žena.

Vráťme sa k blogom. Ako vnímaš fakt, že sa množstvo blogov s rastúcou popularitou nestáva kvalitnejším informačným kanálom, ale strategickejšou “reklamnou plochou”?
Podle mě to není špatně. Filtrují se tak blogy, za kterými stojí lidé, které se vyplatí sledovat a které ne. Reklama na blogu se dá dělat chytře a my se o to na Minty Finty snažíme. Největší inspirací jsou pro nás holky z A Beautiful Mess, které to umí s reklamou a PRkem skvěle. Důležité je zachovat si kvalitní obsah, dělat blog s nadšením a ne pro zisk a vybírat si jen takové značky a produkty, které jsou blízké naší filozofii. Nemyslím si, že je špatně, že se blogy komerčně využívají. Spousta čtenářů si neuvědomuje, kolik je za takovým blogem práce, energie a času a že to dá pekelně zabrat, aby články vycházely pravidelně a plné zajímavých informací. Je fér, aby za to autoři byli nějakým způsobem odměňováni.



Na našom fotení si vystriedala tri identity inšpirované dvoma filmovými a jednou hudobnou postavou – Barbarella, Margot Tenenbaum a June Carter. Prečo práve ony?

Asi osud? :) Třeba v sobě ukrývám všechny tři, nevím. Sebevědomou, superhrdinku Barbarellu, utrápenou Margot, která srší cynismem, ale i femme fatale June, holku do nepohody, žíznivou po šťastném životě, s věčným úsměvem na tváři, sluncem v duši a písničkou na rtech. Co ty na to?



Ty a tvoje identity. Nedávno sme sa rozprávali o našej neslávnej minulosti na dnes už mŕtvych sociálnych sieťach. Aké vplyvy z minulosti ťa štýlovo najviac poznačili?

Od malička mě stylově nejvíc ovlivňují útěky za hranice. Mám velmi dobrodružné rodiče, takže mě jako malou potahali, kde se dalo. Toskánská města na kopci a elegantní Italky ve velkých kloboucích s kopečkem stracciatelly byly jako sen :) Myslím, že jsem si prošla mnoha styly, hledala jsem se pokaždé v něčem jiném. A tahle eklektika mi asi zůstala. Ohnivě červené vlasy už ale nenosím :)

Ešte niekoľko rokov dozadu boli veľmi rozpoznateľné populárne subkultúry ako hip-hop či emo. Vnímaš dnes nejaký trend, ktorý by obdobne spôsobil taký boom?

Tak hip-hopová kultura pořád žije, přece! :) Myslím, že dnes se rozdíly mezi subkulturami začínají stírat. Dnes je každý, kdo je odlišný, prostě hipster. Nesnáším "cedulky". Moje by totiž musela být beatnik!



Existuje niekto alebo niečo, čím sa výrazne inšpiruješ?
Lidé kolem mě. Kolemjdoucí, kdekoli na světě. I v tom virtuálním.

A existuje niekto, s kým by si si rada na chvíľu (alebo aj viac) vymenila život?
Asi ne. Chtěla bych, aby to byl můj vlastní život, který se bude měnit a vyvíjet tak, aby mě bavil. Nikdy totiž nemůžeš vědět, jaký je život někoho jiného. Třeba stojí za houby.

A posledná otázka – akým človekom by si rozhodne byť nechcela?
Člověkem, který si nevidí dál než na špičku vlastního nosu. A nemyslím tím slepce.

Moja zdanlivo nekonečná odmlka skončila. Bývam v Prahe, mám novú školu, novú prácu, nový byt, nových kamarátov a vďakabohu aj množstvo novej inšpirácie. Je toho veľa a snažím sa to spracovávať. Po dlhom brainstormovaní sama so sebou som nabrala veľkú chuť pokračovať v blogovaní, ďalej robiť toto, pretože ma to baví, bavia ma ľudia, bavíte ma vy a baví ma diskutovať s vami a navzájom sa vzdelávať. Dúfam, že toto obdobie bude pre Stalker plodné.

pondelok 7. júla 2014

SECONDHAND X.

Ale mi to trvá s tým desiatym dielom secondhandovémo seriálu, že? Dlho som nemala čo ukázať a to z jediného dôvodu - veľmi som nenakupovala a to ani z druhej ruky. Šetrím na dovolenku. Každopádne sa niečo našlo. Prvý outfit pozostáva z transparentného nude tielka a prekladanej sukne. Veľmi príjemne sa to nosí v tomto ukrutnom teple (viem, viem, v zime nadávame na zimu, v lete na teplo). Druhý outfit je takým pokusom vyzerať inteligentnejšie, preto tie okuliare. Mimochodom, trochu som zanevrela na čiernu a bielu. Vraj farby omladzujú, tak to skúšam. Môže byť, v cestovke mojim rodičom ponúkli prístelok pre dieťa zdarma - ale bolo to asi zo slušnosti.









Musím sa priznať, že v posledných dňoch mám hlavu plnú vecí, ktoré som dlho odkladala bokom. Takže teraz vo voľnom čase namiesto blogovania hlavne čítam, píšem, počúvam hudbu a pijem pivo. Čo sa týka kreatívnenia sa, čoskoro bude vonku svadobný editoriál značky Drevená Helena, ktorý sme fotili pre Fashion MAP. Myslím, že je na čo sa tešiť.

A posledná vec - konečne mám webstránku svojho portfólia. Takže ma nájdete aj na lubicamartincova.com. Pekný deň!

nedeľa 29. júna 2014

KOVKOU

Peter Kováč, ktorého mám odnepamäti (presne tak) zafixovaného ako Kovkou, pre mnohých z vás nebude neznámym človekom. S fotografom, ktorý uverejňuje práce na svojom webe kovophoto.sk a bloguje o teniskách na kovkou.com, som sa stretla v Prahe. Kým sme sa dostali k foteniu, chvíľu to trvalo, pretože som sa stratila a potom hodinu hladkala Aries, šarmantného psíka Kovovej nemenej šarmantnej priateľky Kristíny. Z rozhovoru rýchlo pochopíte, že Kovo má čo do tenisiek level "advanced". 




Peťo, po Roberte si druhým “zberateľom”, ktorého spovedám. Namiesto vintage oblečenia a doplnkov si ale veľkým milovníkov tenisiek a máš v nich skutočne prehľad. Ako dlho sa tomu venuješ?

Ahoj Ľubka, ďakujem za príležitosť sa tu zjaviť a v prvom rade ma prosím nevolaj Peťo (smiech). Kovo alebo Kovkou to spraví lepšie. Hmm, to je celkom na uváženie. Tenisky som si obľúbil už ako dieťa, keď som raz za pol roka – rok od mamy a otca vydrankal nejaký nový pár, za čo im ďakujem, že ma nikdy nenechali v štichu. Moja vášeň pre tenisky sa ale naozaj spustila, keď som sa po roku a pol intenzívneho zháňania dopátral môjho vysneného páru Nike SB Paur Rodriguez 3 v Amerike v roku 2010. O tom si ale viac môžete prečítať na mojom blogu. Myslieť naozaj vážne som to s teniskami začal pravdepodobne v auguste 2012, keď som sa prisťahoval do Prahy a začal spolupracovať so sneakers (resp. vtedy ešte skate) shopom Footshop.

Ako momentálne vyzerá tvoj botník? Máš vyhliadnuté nejaké boty, ktoré v ňom nie sú a bezpodmienečne by v ňom mali byť?

Môj botník momentálne vyzerá vcelku dreveno. Ale inak sa mu darí, najmä teda po poslednom mesiaci. To doň pribudlo zopár párov a ostávajú mi už len posledné 3 sloty, aby som ho vyťažil na jeho kapacitu s číslom 36 naplno. Čo sa týka sneakers, ktoré by v ňom mali byť - je ich ešte príliš veľa. To budem potom potrebovať malý domček a nie botník. :) Každopádne existuje jedna „fatálna“ bota, ktorú snáď jedného dňa budem vlastniť a je to takmer úplne obyčajná biela Adidas Superstar 80´s, len má na boku vyšitý rok 1986, na päte iniciály JMJ (Jam Master Jay) a v predu na šnúrke zlatý bling. A prečo ju vlastne chcem? V prvom rade je adi Superstar jeden z mojich najobľúbenejších modelov všetkých čias. V druhom rade táto limitovaná edícia vyšla na počesť 25. výročia piesne My Adidas od kapely Run DMC a bolo to 11. novembra 2011. Za fatálnu ju považujem práve preto, lebo v tento deň som oslavoval svoje 25. narodeniny a pochopiteľne rok 1986 bol rokom môjho narodenia, takže dúfam, že už každý rozumie.



Pri tom, ako rýchlo sa menia trendy, je pre “bežného smrteľníka” ťažké odhadnúť, kedy má na nohách niečo trendy a zároveň neokukané. Ako vnímaš napríklad Air Max-y, Converse-ky, New Balance-ky a podobne? Sú takéto boty pre teba ešte zaujímavé?

Trendy, ne-trendy. Je to asi celkom relatívne. Väčšina z bot, resp. značiek, ktoré si vymenovala, majú dlhoročnú tradíciu a v podstate len prichádzajú a odchádzajú a potom sa zase vracajú. To odchádzanie by som možno aj vynechal.

Vzhľadom na to, v akej oblasti pracujem, túto vec vnímam trochu inak. U väčšiny značiek je to hlavne o tom, ako silne sa marketingovo dokážu na trhu presadiť. Pre niektoré značky je to ľahšie, niektorým treba pomáhať napr. aj cez influencerov (ako sme aj my, blogeri) aj napriek tomu, že ponúkajú super štýl, pohodlie a kvalitu spracovania. Na konkrétnych príkladoch vysvetlím ďalej.

Čo sa týka v otázke menovaných modelov a značiek, musím sa priznať, že tomu postupne prichádzam na chuť. Čím viac sa tomu venujem, tým viac sa môj pohľad na veci mení. Napríklad pred dvoma rokmi som si o Air Max-och myslel, že je to najškaredšia bota, akú kto kedy vymyslel. A nie som sám, ver mi. Keď som si minulý rok v Londýne kúpil svoj prvý pár Nike Air Max 1 OG a dal ho na nohy, znova som sa narodil. Po prvom kroku som premýšľal, ako som to mohol neznášať, po druhom som sa zamýšľal ako mohol niekto vytvoriť niečo tak dokonalé. Po piatom som si želal, aby ma už nikdy nikto nevyzul (smiech). Vždy som bol fanúšikom klasických skate-ových siluet à la Nike Dunk a podobne. Ako som sa presťahoval do Prahy a začal ľuďom na nohách čoraz častejšie vídať iné boty, môj pohľad sa radikálne zmenil. A stále sa mení. Vždy to vyzerá tak, že keď vidím nejakú botu, ktorá je maximálne nechutná, viem, že o pol roka ju budem proste milovať. Napr. Nike Air Huarache som ešte pred nedávnom považoval za vrchol škaredosti a tento týždeň som si objednal môj prvý pár Air Huarache Hybrid, ktorý vyzerá ako z inej planéty, storočia a dimenzie naraz. Je z kolekcie Spring 2015 a najradšej by som urýchlil čas nech už ich môžem mať na nohách (smiech).

Čo sa týka mojej rotácie, nosím všetko, čo sa mi páči. Vansky, Najky, adidasky, NB’s a posledne už aj moje vysnívané retro runnery Saucony. Každopádne poslednou dobou ma viac než všetko ostatné bavia vyššie a drahšie modely značky Puma ako napr. Disc alebo R698, ktoré sú materiálovo a pohodlnosťou fakt vysoko ale u nás sú bohužiaľ vcelku nedoceňované.

Ako hodnotíš slovenský a český trh, príde si u nás človek ako ty na svoje, alebo za vzácnejšími kúskami treba ísť za hranice?

Náš trh je v tomto vcelku komplikovaný. Dajú sa u nás nájsť modely, ktoré sú naozaj vzácne, ale nie je toho až tak veľa, pretože získať licencie na predaj limitovaných modelov určitých značiek vôbec nie je jednoduché. Každopádne, kto je vytrvalý a sleduje si release-y a refreshuje stránky (ako napr. moja lady Kix, ktorú vidíte na fotkách), sa dostane k tomu, po čom jeho srdce naozaj túži. Stačí sa pozrieť na jej Nike x Liberty AM1, ktoré stihla kúpiť počas prvých piatich minút ako bol spustený ich predaj, lebo potom po nich už neostalo ani stopy.

Ja inak veľmi rád vychytávam boty v dobrom pomere „cena-výkon“ v zahraničných sneakers shopoch a občas si niečo stealnem (kúpim pod cenu) ako napríklad tohtotýždňový úlovok Stash x Reebok Dual Pump Runner 25th Anniversary Limited Edition „Red Camo“ za 32€, ktorý je práve na ceste zo Švédska. No a uznajte sami, že topánka s tak dlhým a komplikovaným menom je tých pár eur naozaj hodná! 



Ponuka v tomto prípade určite závisí aj od dopytu. Je u nás dostatočný záujem o tenisky?
Určite si si sama na sebe všimla, že je. Pamätám si, ako sme si nedávno písali, že by si chcela svoje Air Max a New Balances a nie si to len ty. Ľuďom sa tenisky páčia a obzvlášť v tejto dobe je celý tento happening na veľkom vzostupe. Keď idem mestom, mám normálne radosť, že takmer 70-80% ľudí, ktorých vidím, má obuté nejaké pohodlné a štýlové sneakers. Záujem o tenisky teda určite je a je celkom fascinujúce sledovať, ako sezónnosť ovplyvňuje ľudí čo nakupujú, nosia a tak ďalej.



Už neplatí, že športová obuv patrí výhradne k športovému oblečeniu a podobne. Čo si pomyslíš, keď vidíš ženu v puzdrovej sukni či šatách s teniskami na nohách? Yay or nay?

Považujem to za nesmierne sexy. Hlavne, keď je to celé dobre nakombinované a vyzerá to tak „urban“ a „fresh“ (dva najviac hypované buzzwordy poslednej doby!). Nie každá to ale vie. Aj pri teniskách treba mať súdnosť a zladiť to celé tak, aby to bolo pekné a použiteľné. V tomto ma fascinujú fotoreporty zo zahraničných fashion weekov, aké kombinácie outfitov a tenisiek vedia tí ľudia zadeliť. Niektoré kombinácie by ma nenapadli ani vo sne a pritom je to tak strašne pôsobivé, chaotické a usporiadané zároveň. Bodaj by sme mali viac takýchto ľudí aj u nás. :)

Čo hovoríš na tenisky z našeho rybníčka, napr. Novesta?
Priznám sa, že našu scénu sledujem len okrajovo. Od doby kedy sa mi začali páčiť retro runnery sa mi celkom pozdáva česká značka Botas, ktorá si pekne udržuje tradíciu a zároveň prináša niečo svieže. Zo slovenských značiek registrujem najmä ľudí, čo stoja za botami Splendix. Pekný a decentný hipster trap, pričom by som si určite vedel vybrať niečo aj ja. Zatiaľ som sa ale neodvážil. :) Novesty zatiaľ moc neregistrujem, len ma vždy až zasekne uprostred chôdze, keď niekomu na nohách vidím tie horibilné červené H16 boty. Každopádne to bude hlavne tým, že osobne nemám moc rád boty typu Converse (teda nie na sebe), ale keď som minule videl Rezňovu priateľku Peťu v Novestách, nevyzeralo to vôbec zle. Takže dámy, len pekne podporujte domácu scénu. A chlapci, H16 radšej počúvajte ako obúvajte. :)

Na záver by som spomenul ešte české boty Prestige, od ktorých bielo modré sneakersky nosil ešte môj nebohý starý otec. Upozornila ma na ne Eliška, ktorá mi povedala, že majú možnosť vlastnej „id“ boty a keď som to videl a skúšal, zistil som, že sa tam dá nakombinovať celkom solídny lentilkový unicorn, takže možno jedného dňa budú moje kroky viesť aj tam.





Máš nejakú "módnu ikonu", niekoho, koho štýlom sa inšpiruješ?

V tomto musím povedať, že asi ani nie. Obdivujem viacerých ľudí, ako si razia cestu. A čo sa týka tých sneakers inspired osôb, možno by som mohol menovať nášho Vrútočana Miša Novotného, ktorého skôr ľudia poznajú pod menom Yaksha. Páči sa mi, že v istom bode zastavil teraz tak veľmi populárny #jordanhype a začal si ísť niečo iné. To je celkom fajn. Ja to tak robím od začiatku. :)

Každopádne, inšpirovať sa nechávam na fashion blogoch od nás ale aj zo zahraničia, aj keď teda black on black viem nakombinovať aj bez nejakých extra inšpirácií. Rád tiež o mojom oblečení kecám s ľuďmi. Výmena názorov a iné pohľady na vec vždy potešia a posunú najviac.

Súvisí to, ako sa obliekaš, s tvojim životným štýlom? Alebo inak – keby máš svoj život, povahu a tak vôbec čo najvernejšie vyjadriť oblečením, ako by to vyzeralo?

Vyzeralo by to tak, ako to aj vyzerá. Obliekam sa tak, ako ma to práve baví, ale väčšinou je to podľa toho, aké kicks si ráno chcem obuť, prípadne čo kúpim vo výpredaji za dobrú cenu (smiech). Veď si videla sama pred fotením.

Môj životný štýl, teda ak vôbec rozumiem, čo tým myslíš, vyzerá tak ako sa obliekam. Občas chill, občas fancy, občas niečo uletené. Hlavne, že sme zdraví a chutí nám jesť. :)



Páči sa ti Stalker a chcel/a by si byť jeho súčasťou? Pošli e-mail s fotkami tvojho outfitu na stalkervoyage@gmail.com a možno bude ďalšia časť príbehu práve o tebe!

nedeľa 22. júna 2014

MOMENT

Na Vianoce som sa na čas opäť presťahovala domov k rodičom. Takže vždy, keď čo i len na chvíľu vytiahnu päty z domu, dejú sa veľké veci. Žiadne žúrky! Vždy, keď som chvíľu sama doma, zhipsteršťujem barák. Ja viem, ja viem... Bože, ale dá sa nerobiť to? Keď existuje toľko krásnych interiérov, exteriérov, kaviarní a neviem čoho ešte? Pinterest tomu tiež moc nepomáha. No a potom vás Zuzka zoberie do bistra&kaviarne Moment a tam sa hipster driemajúci v hlbinách vašej duše definitívne prebudí.


Neveľký podnik na Slezskej ulici v Prahe ma dostal svojou atmosférou. Bolo to tam útulné a pekné, takže som stále pobehovala s foťákom v ruke ak Žid po prázdnom sklade. Keď nám obsluhujúca slečna ponúkla čerešne od svojej babičky, v očiach sa mi dokonca zaligotala slza dojatia. 




Inak - ďalšie miesto, ktoré som si v Prahe zaľúbila, je kaviareň Kolonial. Ale ak budete sledovať môj instagram, tak budete o podobných miestach informovaní, ehm, instantne. Nabudúce tu budeme mať pána Kováča (ale nie prezidenta), tak sa tešte. Peknú nedeľu!

nedeľa 15. júna 2014

KOLBENOVA

Blešák na Kolbenovej. So Zuzkou a Davidom sme sa tam vydali na lov vecí primárnej potreby - Zuzka hľadala rámy, ja knihy v čo najstarších väzbách a David NHL 2015. Dalo by sa tam ale nájsť asi všetko, od fľaškových pív po záruke až po vibrátory hygienicky zabalené v mikrotenovej taške.  

Keď sme tam prišli, blšák nás privítal vyhrotenou situáciou medzi SBS-károm a nejakým pobudom. Bolo to moje poprvé na Kolbenke, preto som bola mierne v šoku. Z tých vyhrotených situácií a varovaní pred zlodejmi, ale aj z celého prostredia, ktoré pripomínalo scénu z Indianu Jonesa - alebo iných filmov, kde sú nejaké tie scény na prašnom trhovisku. Možno to nie je pre každého, ale to je tak predsa so všetkými blšákmi. Že jedni ich považujú za nákupný raj a iní za smetisko. Povedzme si to takto - salámku či syr by som si tam nekúpila, monitor, na ktorý stokrát napršalo, asi tiež nie. Ale tie knihy! Viete, dala som si taký dlhodobý cieľ - kúpiť si každý týždeň aspoň jednu knihu. A robiť to, až kým nebudem mať všetky obľúbené klasiky doma. V tomto myslím do budúcnosti. Chcem totiž, aby moje budúce ratolesti zdedili krásnu knižnicu. Ibaže knihy v pekných väzbách a v čo možno najstaršom náklade stoja majland. Preto ich lovím v antikvariátoch a po skúsenosti na Kolbenke aj na blšákoch. 

Čo sa týka oblečenia. Ak sa chystáte na tento blšák prvý raz ako aj ja, tak neodporúčam podobný odev, hlavne tú dlhú čiernu sukňu. No a pršteky na nohách budete mať tiež trochu ušmudlané. S touto super košieľkou z kolekcie, ktorú Zuzka navrhla pre ushy.té, by som si to tiež druhý raz rozmyslela, lebo som bola v kŕči že sa zašpiním. 








Takže to by bol prvý post z Prahy. Pribudnú ešte aspoň dva nemenej hipsterské. A čo sa týka instagramu, tam toho pribudne veľa ako vždy. Čauko!