ROBERTA pt. I

Psychohygiena k článku musí byť. Môžete s istotou povedať, že viete, čo očakávate od života? A viete odlíšiť to, čo očakávate, od toho, čo chcete? Neviem, či na túto otázku existuje veková hranica, pretože človek na ňu nie je v podstate nikdy schopný odpovedať. Tak veľmi sa menia naše túžby, tak veľmi nás menia ľudia a miesta a peniaze a tak veľmi sa meníme my. Okrem toho, čo očakávajú asi všetci, relatívnu spokojnosť. 

Ako dvanásťročná som sa vydala na cestu objavenie môjho pravého “ja” a zvolila som elegantný spôsob – knihu. Slová na jej obale sľubovali preniknutie k vlastnej duševnej podstate. “Zavrite oči a nechajte sa viesť jednoduchými krokmi, ktoré vás zavedú priamo do hlbín vášho podvedomia.” Taká blbosť, hovorím si teraz. Ale vtedy to fungovalo.

Všetko vytvára v živote človeka nejakú mapu, ktorá mu potom pomáha orientovať sa. Alebo naopak? Niekedy rozmýšľam, aké by to bolo, keby som nerobila to, čo robím. Dajme tomu, že by som sa prechádzala po prievidzských sídliskách a 80 rokov živila nejaký sebaklam o vlastnej výnimočnosti. A v inom živote by som bola možno plavovlasá Londýnčanka, mala veľkú zámožnú rodinu a historický byt s výhľadom na Temžu. A umrela na hroznú chorobu. Ako mladé dievča. Ako panna.

A možno by som si plnila sny, tak ako to robí Roberta. Keď sme spolu s Lenkou Čavojskou boli zavreté v skúšobni ako improvizovaná hudobná skupina a hrali Fleetwood Mac, The Drums a The XX. Teraz sme sa trochu posunuli. Už spolu nehráme. Roberta hrá s Badlanders, žije v Londýne, nosí krásne šaty. Bola som svedkom toho, ako ju okoloidúci ľudia obdivujú. Obdivujem ju spolu s nimi a som šťastná, že môžem obdivovať práve jednu z najlepších kamarátok.  

Oblečenie, doplnky a make-up: vintage, Vivienne Westwood, What Katie Did, Tom Ford, Mac

Rozhovor s Robertou, niečo o jej živote a ďalšie outfity v Pt. II. :-)