MELISA

Melisu som už fotila. Provokatívne pre VICE. No, provokatívne to rozhodne bolo. Tentokrát sme sa stretli v Handlovej počas Melisinej návštevy Ivana. Sedeli sme v Mamutíku, každý pil iný alkohol a platili sme drobnými. Bavili sa o živote, o normálnych veciach a boli možno trochu výrazní, ale v prázdnej krčme si nás nikto nevšímal. Asi by to, čo je zaujímavé pre virtuálnu komunitu, veľmi neriešili. V tej chvíli by každému došlo, že všetky tie blogerské veci sú strašné pozlátko. Že Melisa ani iní nie sú úkazom z prehliadok a eventov a fotogenických zátiší. Čo im to dávate za status quo? Alebo čo za status quo si to vyrobili? Ale keby ste zažili to fotenie - v hvezdárni, kde zastal čas. V meste, kde sa hovorí prevažne len o veciach ako výstava psov "Najmilší oriešok" či rekonštrukcia námestia. Kde si z trendov ľudia robia úprimne srandu, do očí aj poza chrbát.

Ahoj Melisa. Ako sa ti páči Handlová? 

Handlová bola super a nie len kvôli Ivanovi, tebe, lacnému trúnku a peknému počasiu. Avšak Handlová ma neprivítala tak vrelo ako ja ju. Keď sme s Ivanom prešli okolo takých jedných mladých mužov na ulici, počuli sme spoza nás: ''Dúfam, že nám to tu nenakladie vajíčka.'' 

Žiješ v Edinburghu i Bratislave, takže sa často stretávam s tým, že jedni ťa považujú za slovenskú blogerku a iní za zahraničnú. Ako to vnímaš ty sama? 

Už od strednej sa stretávam s fenoménom 'world citizen'. Cítim sa tak aj ja. Síce Bratislavu vždy budem nazývať svojím domovom, nemám problém sa nazvať aj Edinburghčanka, alebo snáď budúca Berlínčanka. Hranice nejako zvlášť neprežívam, je to aj tak skoro všade už celé domixované. 

Po zmienke o Berlíne je nasledujúca otázka zrejme zbytočná, ale plánuješ zostať v Edinburghu aj po škole? 

Určite nie. Edinburgh je síce počtom obyvateľov veľký tak ako Bratislava (pol milióna), ale všetko umenie a kultúra pre mladých sa skôr sústreďuje v Glasgowe. Ale tam by som tiež nechcela byť. V celej Británii stále prší a už chcem ísť kade ľahšie. Rúham sa. Svoje skúsenosti a vzdelanie odtiaľ by som nevymenila za nič. Som rada, že som tam mohla stráviť tri roky a ešte jeden. Keby to len nebolo tak ďaleko od všetkého. Stredná Európa má veľkú výhodu, čo sa týka vzdialenosti od iných metropol. 

Pokiaľ ide o módne povedomie, dokážeš nás, Slovákov, porovnať s “vyspelejším svetom”? Mám na mysli nie len vkus a výzor, ale napríklad aj mieru osvety v tom, čo fashion business všetko obnáša. 

Dá sa porovnať Bratislava s Edinburghom, ale nepovedala by som, že jedno mesto je vyspelejšie ako druhé. Napríklad v Edinburghu sú sekáče a vintage shopy častokrát drahšie ako obchody ako Primark a New Look, kde sa dajú kúpiť úplne nové veci za menšie ceny. Toto potom, podľa mňa, odrádza ľudí od toho jedného aspektu slow fashion. Zato v Bratislave sa dá v Genesise kúpiť kožená bunda za euro. Takisto v Edinburghu vôbec nie je rozvinutý nejaký ten mladý lokálny dizajn a za takýmito obchodmi treba ísť do Glasgowa. Teda aspoň ja osobne nejakú silu komunity, ktorá by tlačila slow fashion do popredia, nevnímam. To je ale len moja skúsenosť s týmito dvoma konkrétnymi miestami. Nechcem tým povedať, že Slovensko je nejako popredu, iba že ten obraz nie je taký čiernobiely - západ popredu a východ pozadu. 

Ako sa ti darí s The Real Fashion Challenge, ktorú si pred časom avízovala? 

Nuž, snažím sa. Je to mrte challenge mať práve v tomto momente na Choies kreditke asi 300 dolárov a ani sa ich nedoknúť. Odkedy som napísala ten článok a prišla do Bratislavy som nakupovala oblečko iba v Genesise a uchmatla si z H&M showroomu top z Conscious Exclusive kolekcie, ktorý je z organickej kože zo švédskych kráv, ktoré sa majú super. Akokoľvek si odľahčiť svedomie, že jo. Teraz v sobotu 24.5. budem mať bazár, pri ktorom zase o trochu očistím skriňu a vydláždim tak cestu môjmu dokonalému timeless sustainable šatníku. Snáď aj zarobím dosť na letné výlety a teda prioritne tie peniaze miniem na zážitky, nie na materiál. Ja ináč ani neviem vymenovať nejaké že hot módne trendy na leto. Snažím sa tvoriť si svoje a preto nebyť závislá od kupovania nových vecí.

Sama vidím, ako ťa pre tvoje vzdelanie spájam s udržateľným rozvojom v móde. Pre tvoj úspech u ľudí sa stávaš takým lokálnym popularizátorom tejto témy. Čo si o tom myslíš? 

Je to fajn a veľmi sa tomu teším. Šíriť osvetu považujem za veľké zadosťučinenie. Ale je to naopak aj dosť nepríjemné, keď mám teraz nervy, že proste 'vodu kážem, víno pijem.' Akonáhle vás ľudia sledujú, musíte si dávať pozor na jazyk a na to, čo robíte (príp. si kupujete), aby ste práve neboli za pokrytca. Nuž ale kto si uvedomuje, že 100% sustainable byť dnes ešte nejde, to pochopí. Tiež niekedy uvažujem, či by som najviac svetu nepomohla práve tým, že by som ten môj blog zrušila a namiesto toho sa venovala lokálne nejakej záslužnejšej a menej narcistickej práci. 

Majú ľudia voči blogerkám predsudky? 

Myslím, že áno. Predsudky sú všeobecne ošemetné. Treba si predsa uvedomiť, že nemôžme nikoho hádzať do jedného vreca. Iba ak tak mužov jedine. To bol vtip. Blogerky (tak ako aj muži) sú predsa každá iná. 

Myslíš, že lokálne blogy majú šancu stať sa zamestnaním, alebo to bude vždy o hobby (alebo skôr charite výmenou za internetovú “slávu”)? 

No jasné. Veď kukaj na Zuzku z redpussy (pozn. interný vtip). Ale záleží ako to myslíš s tým zamestnaním. Ak tak, že žiť jedine z blogovania, tak zatiaľ na Slovensku je tá šanca dosť malá. Ale ak to myslíš tak, že skrz blog si potom človek nájde zamestnanie, tak je tá šanca veľmi reálna.

Ako vyzerá Melisin deň, keď zrovna nepripravuje materiál na blog? 

Melisa je strašná lajdáčka, dlho vyspáva, neupratuje a čučí za noťasom väčšinu dňa ak je vonku škaredo. Ale nie je to s ňou až taká katastrofa. Melisin deň je často vyplnený stretávaním sa s ľudmi, chodením po výstavách, vymetaním koncertov a inými napĺňajúcimi kultúrno-socializačnými aktivitami. Vyžitiu v prírode chce však Melisa teraz v budúcnosti urobiť viac priestoru v jej dni. 

Amélie Poulain tešilo, keď prelomila lyžičkou kôrku na crème brûlée alebo hádzala žabky na Canal Saint-Martin. Aké maličosti tešia teba? 

Napríklad ma úplne poteší, keď mi na Soundcloude vo feede vybehne nejaká pesnička, ktorá je super, si ju zamilujem a môžem omielať do nekonečna na repeate. Alebo ešte maličkosť, ktorá mi vie spraviť úplne super deň, je zobudenie sa z pekného sna. Práve som zistila, že vlastne ani jednu z týchto vecí, ktoré ma tešia nejako neviem ovplyvniť. To asi znamená, že mňa všetko, čo robím, musí nejako tešiť a jediné, čo mi teda kazí dni sú veci, ktoré neovplyvním.

Páči sa ti Stalker a chcel/a by si byť jeho súčasťou? Pošli e-mail s fotkami tvojho outfitu na stalkervoyage.blogspot.com a možno bude ďalšia časť príbehu práve o tebe!