WHAT MY MOTHER TAUGHT ME

Dnes je deň matiek. Moju mamu si vážim pre nespočet vecí, o ktorých veľmi dobre vie. Samozrejme ma spolu s otcom naučili mnohému a napriek tomu, že som dospelá, ma stále učia. Jednou z dôležitých vecí, ktoré mi povedala moja mama je, že peniaze sú obeživo. Pokiaľ ide o oblečenie, na túto pravdu pravdúcu som úplne zabudla a snažila som za všetkými silami šetriť. Nie je to zas tak dlhá doba, od kedy som  prišla na nevyčerpané možnosti štýlovo a lacno sa zaodieť a obuť v mojom rodnom meste. Predajňa reťazca second-handov, ktorá je už roky v miestnom obchodnom dome a v ktorej neraz nájdete nepovšimnutú košeľu Yves Saint Laurent či Levi's-ky za korunku. A vedľa vás sa dve ženy v stredných rokoch rozprávajú o tom, že tento týždeň tu vôbec nie je značkový tovar, ale v pondelok by malo prísť veľa vecí z nemenovaného veľkého reťazca. Keď som písala o 24. apríli , v komentároch mi všímavé dievča menom Iva pripomenulo niečo, na čo som úplne zabudla. Potom mi došlo, že propagovanie (nie len) značkových nákupov za nepatrné sumy v ľuďoch vôbec nevzbudí snahu o recykláciu oblečenia, vôbec ich to nedonúti premýšľať o hodnote vecí, dokonca naopak. Podporuje to konzum z druhej ruky a čo je horšie, podporuje to nakupovanie lacných vecí, ktoré ležia v skrini rovnako ako tričká pochybného pôvodu, deravé po prvom praní. Pýtam sa sama seba: ako mi zdravý rozum dovolil verejne prezentovať takú kravinu?

Nenastal žiaden zlom, žiadne náhle prebudenie sa do osvieteného stavu, skrátka sme sa u nás doma jedného dňa rozhodli vyriešiť to inak. Spolu s mamou sme pred časom boli v obchodíku s látkami, v ktorom jedna pani predáva už od minulého režimu. Ako decko som mala snáď všetko oblečenie ručne šité. Deväťdesiate roky na Slovensku veľmi nepriali fashionistom predškolského veku a vlastne asi nijakého veku. Mala som však zručnú mamu a tá mala funkčný šijací stroj Singer po otcovi krajčírovi. Tak sme sa teda po mnohých rokoch vybrali do toho obchodíku a zistili, že ponuka látok a ani personál sa nezmenili, a že s trochou fantázie sa dá vybrať si. Napriek tomu, že výber bol obmedzený takmer iba na látky z dopredaja. Ďalej bolo treba zohnať krajčírku. Išli sme teda do jednej chránenej dielne v Prievidzi, ktorú nám odporučila známa. Pani krajčírka nám ponúkla kávu, priateľské slovo a pustili sme sa do merania, vyberania gombíkov a vecí potrebných. V stredu idem na prvé skúšanie. Nie je to lacné, či už počítam v eurách alebo hodinách. Alebo skôr dňoch. Otázka ale je: keď uvážime čas strávený behaním po obchodoch, zháňanie farby a veľkosti, ideálneho pomeru ceny a kvality, je to vždy "lacnejšie"? Nie! To, že produkty sú instantné, neznamená že je taký aj celý proces.
Pozerať sa na obliekanie ako na optimalizačný proces mi nie je celkom blízke, ale musíme sa dostať k pointe. Ako vlastne súvisí výrok "peniaze sú obeživo" s ostatným, o čom som napísala? Raz som kdesi čítala, že by sme nemali venovať čas robeniu vecí, ktoré robiť nevieme, pokiaľ sme schopní zaplatiť za to, aby ich spravil niekto za nás. Je to pravda. Nemyslite si, preboha, že tým zanevieram na DIY projekty a podobne, to práve naopak. Iba tým chcem povedať, že nemajú taký ďaleký dosah. Je už na vás, či sa rozhodnete investovať do poctivého remesla alebo nie. Či podporíte návrhárov alebo malých podnikateľov a remeselníkov. Pre mňa zohráva dôležitú rolu osobný kontakt. Keď investujem do práce niekoho, kto aj vďaka tomu bude mať svoju mzdu. Nedá sa to generalizovať a určite sa nedá ani zúžiť konzum na lokálnu úroveň, aspoň nie zo dňa na deň. Ale v konečnom dôsledku je fajn, keď máte šaty na mieru a nemá ich okrem vás aj Katka, Boženka, Janka a Jolana. A keď tento zvrátený svet prestane o zmene iba pokrytecky blabotať, ale aj niečo robiť.