THE BADLANDERS

V Londýne som fotila kapelu Badlanders. Sú výborní, určite ich sledujte. Londýnska scéna mi svojou surovosťou v mnohom pripomína český underground, ktorý je takou mojou vášňou. Jeho symbolom sú PPU, Bondy a tak, ľudia, ktorí mali vzťah k Prahe ("my žijeme v Praze") a napadlo ma, že miesta - a nie len mestá - sú takou latentnou železnou košeľou. Preto k fotkám pripájam moje životné postrehy.

Myšlienky na domov sú jednými z najčastejších. Teda u mňa. Nebyť domova, ktorý mám, bola by som iný človek a to by bol des. Ak by niekto tvrdil, že doma je tam, kde je rodina, kamaráti atď., asi by mi prišiel ako zblúdilá duša z amerického road movie, last beautiful free spirit... Nie, ja si dobre pamätám na sídlisko, kde som vyrastala. Mám v živej pamäti vyrazený dych a zlomené sánky, psie hovno na ruke, keď som robila mlynské kolesá na trávniku. Všetky pogy a vyrážatká, všetky tie kurvy, ktoré ma podlo oklamali o najlepšie bločky z mojej bohatej zbierky. Bitky za tie bločky. Stratené desaťkorunáčky, bunkre v kríkoch, ktoré smrdeli močom. Samota ako daň za podivínstvo, fakt, že rovesníci boli občas zlí. 

Pamätám sa, že opustiť sídlisko bolo fajn. V malom domčeku, v ktorom bývam doteraz, sa toho stalo menej. Opustiť ho bude aj tak ťažké. Čím je človek starší, tým viac rozmýšľa a potom niet hovna na ruke, ktoré by ho rozosmialo. Učí sa o vačkovcoch, je manipulovaný tým, že sa učí. Chvalabohu je tu stále dosť mladíckej nerozvážnosti, pre ktorú zažívame eufóriu z rebélie, neznášame rodičov, milujeme sa s ľuďmi, ktorých by naše o deň staršie ja radšej nestretlo. Ale aj z toho sa dá vyrásť, alebo to tak aspoň máme vsugerované.

Ďalšie udalosti si predstavujem asi takto - veľké mesto s minimom nechutných fasád, ktoré hatia estetiku čias minulých. Peniaze boli a budú, takže chcem mať povolanie alebo poslanie a nie robotu. Obsah dní môže byť lepší a horší. Tie moje obsahy si predstavujem ako pekné, bez prejedania a bez voľného času, naplnneé prípravou na deň D, ktorého sa možno nedožijem. V tom budúcom svete sa pije pivo a robia sa krásne veci, diela o ľuďoch, bez ľudí, s ľuďmi, a robia sa aj škaredé veci, v tých je koniec koncov tiež istá poetika. A ak nie, tak treba naliať viac piva. Či už taký život bude alebo nebude slávny, inšpiratívny a neviem aký, v konečnom dôsledku stačí, aby bol prežitý v dobre a s výbornými ľuďmi.