SECONDHAND VIII. + FASHION REVOLUTION DAY

Tento príspevok má dve časti, pričom jedna s druhou úzko súvisí. Moja secondhandová inšpirácia bude tentokrát súvisieť s aktuálnym dianím. Najprv si prečítajte o Fashion Revolution Day a potom si pozrite outfit, ktorý dnes vyskladala Zuzka z blogu red poppy stories.

Vždy, keď sa v súvislosti s módou povie slovo "nadhľad", neubránim sa predsudkom. Jednak preto, lebo mi to príde rovnako zvláštne, ako mať nadhľad vo veciach ako jedlo či bývanie, jednak preto, lebo si nie som vždy istá, či dotyčný rozlišuje medzi módou a oblečením. Dnešný Fashion Revolution Day (viac o ňom si prečítajte napr. tu, tu alebo tu)  pojednáva v širšom zmysle aj o tomto, pretože všetky negatíva, na ktoré upozorňuje, sú pre mňa jednoznačne veľmi zlým následkom módy. Prečo sa potom zapájam do nosenia trička naruby, keď je to iba zlomok problému? Nuž, monštrózna výroba a spotreba sú dôsledkami toho, že sme naučení brať neustále sa meniace trendy ako evolúciu, vývoj, ktorého sme súčasťou. Berte môj pohľad ako laický názor, pretože nie je nič viac... Ale iniciatíva zmeniť túto paradigmu je ako vtip o vtipe - je náročné celú vec skutočne pochopiť, pretože sa nás bytostne týka. My, naše myslenie a správanie tú paradigmu vytvorilo a tvorí. A potom tu máme skvelé dezinterpretácie, ktoré spravili módu z pojmov EKO, sustainable development (udržateľný rozvoj, pozn.) a tak ďalej. V konečnom dôsledku tie dezinterpretácie spôsobili až absurdne skutočný paradox, ktorým je "ekologický konzum".

Čo je dôležité, ono ju skutočne tvorí. My sa vyvíjame. A vyvíjame sa dúfam tak, že z ekológie sa konzum začne vytrácať. Naozaj si netrúfam povedať, aký dopad to bude mať na ekonomiku (domnievam sa, že fatálny), preto je potrebné začať. Ale úprimne - revolúcia? To mi príde nevhodné. Moje neomarxistické ja by povedalo, že revolúcia nič nevyrieši a je potrebné ju nahradiť evolúciou. A vlastne sa s mojím neomarxistickým ja stotožňujem, pretože rovnako, ako sme si postupne zvykli na konzum, musíme si od neho postupne odvyknúť a revolúcia by bola zbytočne bolestivým šokom, nech už je úmysel akokoľvek šľachetný.
Za svoj život som (okrem toho, že som v trinástich rokoch bola emo) štýl najprv nemala a potom si ho vytvorila a odvtedy sa nezmenil. Inšpiroval ma pritom jeden výrok, ktorý spolu s jeho autorom už neviem vypátrať, ale bolo to niečo takéto: za svoj život som bola, respektíve zrejme budem občas in a občas out, ale stále budem nosiť to isté (myslím, že som práve parafrázovala Patti Smith). Je to len môj názor, ale takýto postoj je v dnešnej dobe náročné si vybudovať a udržať a pritom je alfou a omegou toho, aby sme niečo skutočne zmenili. A asi už kecám dosť a nechcem vás nudiť, lebo sem už neprídete. Najmä vás vyzývam, aby ste boli voči tomuto kritickí a nepostovali #insideout iba preto, že to dnes spravil takmer každý. Vôbec to totiž nemusí byť efektívna iniciatíva.

Po filozofickom okienku, ktoré ste dúfam dočítali, je tu host post o second-handoch, v ktorom sa do oblečenia z druhej ruky obliekla Zuzka. Ona je pre mňa príkladom tho, ako sa dá osobite, produktívne blogovať a zároveň recyklovať oblečenie. Druhou modelkou je môj jazvečík Gunička, ktorá je mimochodom tiež z druhej ruky. :-)