LONDON

Londýn. Bože, Londýn! Dnes som sa vrátila z mojej prvej návštevy tohto skvelého mesta. Trvala takmer týždeň a dobila ma kopou inšpirácie, i keď jedno nechápem. Nevidela som Big Ben! Nie, teraz vážne - dá sa to. Naozaj sa dá ísť do slávneho mesta a vykašľať sa na (keby len) jednu z tých skvelých pamiatok, ktorým je venovaná nejedna dvojstrana v stredoškolskej učebnici angličtiny. Tak si to rozoberme na drobné: prečo som nevidela Big Ben?
Poznámka: fotky absolútne nesúvisia s textom. :-)

1. Eliška ma vzala do Notting Hill a na Oxford Street. No dobre, prišli sme, videli sme, zvíťazili sme - každopádne tlačenice v obchodoch nebude mať rád nikdy nikto, pokiaľ zrovna nie je v eufórii z krásnej architektúry alebo tak nejak. Ale k veci. Dôležitým zistením dňa č.1 bolo okrem ,,milujem Portobello" to, že napriek tej tlačenici je vždy fajn usmiať sa na neznámych ľudí, ospravedlniť sa za drgnutie, poďakovať za uvoľnenie miesta, bárs aj kostrbatou angličtinou popriať krásny deň. Za odmenu vám možno týpek pri vchode do metra zaspieva ukrutne falošný, no hlavne šialene smiešny cover Rihanny.

2. Pretože Wetherspoon má zaujímavé ceny liehovín. Nuž, priznajme si pravdu, neabstinujem. Hoci by sa pamiatky dali obzerať večer za romantickej žiary blikajúcich svetielok, rovnako dobrý je pohľad na rituály osamelých štamgastov... a hlavne na plný džbán Pimms, čakajúci na to, kedy vás dostane do hladiny alfa. Mňa nedostal, samozrejme som sa nedala.

3. V Londýne je veľa punku a kto ho nezažil, má čierny bod. S Robertou sme staré rebelky a rada spomínam na časy, kedy sme v skúšobni hrali Fleetwood Mac, Drums a neviem čo ešte. Preto sa veľmi teším, že som mala možnosť nafotiť promo jednej veľmi nádejnej Londýnskej kapele. Áno, fotiť štyroch ľudí v ústach obrovskej drevenej jašterice možno nebolo celkom košer, ale čo tam po tom - nakoniec ide hlavne o srandu, nie? Výsledok uvidíte čoskoro (aj jaštericu).

4. Poznáte to príslovie s odchádzajúcimi autobusmi a premárnenými šancami, už si ho fakt nepamätám. V Londýne je to tak, že vám odíde jeden autobus a vzápätí príde iný, akurát že z inej zastávky, na ktorú sa musíte trepať na podpätkoch. Odo dňa, kedy sa mi takto podarilo nabehať aspoň 15 km, je môj život radikálne zmenený a hovorím vám - chopte sa šance, keď ju máte pod nosom. Nenechajte ten autobus újsť. Bojujte. Pochopiteľne si robím srandu, robte si čo chcete, ale tie podpätky fakt neodporúčam.

5. Laduree je super. Okej, 7 £ za koláčik je možno dosť, ale ak chcete ochutnať nebo, tak si túto čiastku určite vyhradíte. A ak nie Laduree, v The Bridge som si tiež veľmi pošmákla na čokoládovej torte. Okej, shortbread z Morrison's bol tiež dobrý... A aj to hrozienkové pečivko z Tesca. Ale Laduree je skrátka iná liga.

Tak a je to, už len čakajte na londýnske posty, určite prídu s patričnou veselou rozprávkou okolo toho. A samozrejme sa tešte na dievčence a chlapčence, ktoré stále fotím a spovedám. Bye!